Takže mám 20 rokov a túto parádu mám už rok a tri mesiace. Všetko to začalo (14. 8. 2016) bezbolestne krvou na toaletnom papieri - nikdy sa mi neobjavila krv na toaletnom papieri tak som to začal skúmať. Internet mi poradil, že to môže byť hemoroid tak som si šiel kúpiť masť na hemoroidy. Dva týždne som používal masť ale žiaden účinok - stále sa objavovala tá krv na toaletnom papieri. Potom som si povedal dosť a zašiel som na pohotovosť na chirurgiu (28. 8.). Tam prebehlo staré a mnohým známe utrpenie v podobe prerezania abscesu (tej bozule) a predpísali mi antibiotiká (Dalmacin C alebo ako sa volajú) a povedali mi nech chodím na preväzy na oblastnú chirurgiu. Tam mi robili takmer bezbolestné preväzy až kým jedného dňa tam neprišiel iný doktor a ten mi to zase začal rezať a povedal, že mám ísť okamžite na operáciu na jednodňovú chirurgiu (v ten deň bola aj svadba môjho bratranca a operáciu som si nemohol dovoliť). Vyhľadal som si preto iného chirurga. Pri prvom stretnutí mi to aj on rezal ale tentokrát sa pokúsil aplikovať lokálnu anestézu (Mesocain). Tá zo mňa vytiekla a nebola účinná takže to bolelo aj tak. Na ďalšom stretnutí s ním prebehlo opäť to isté s tým že povedal už to viac rezať nebude a počká až kým neprestane rana hnisať (to bola polovica októbra). Neprestávalo to hnisať a tak som chodil trikrát do týždňa na preväzy až do 27. februára 2017. Ten deň bol deň-D pre moju operáciu. Tá prebehla viac než úžasne. Bol som v celkovej anestéze a aj preberanie bolo príjemné (mám skúsenosť, že nie vždy je hladké). Rana nebolela - lekár povedal že mi vyoperoval nejaké nervy a že rana siaha až po konečník, mal som zavedený Redonov drén (hadička s fľaštičkou s podtlakom) na vycuciavanie hnisu a krvi z rany ak by nejaký bol. Po pár dňoch (2.3.) a pár infúziách ma pustili domov a okrem toho že som si nevedel sadnúť od bolesti som bol spokojný. Avšak o dva týždne som bol opäť prijatý na chirurgiu - tentokrát s VAC prístrojom pretože zo mňa tiekol hnis ako z voda z prameňa. Poležal som si tam až do 3. apríla kedy už to zo mňa hnisalo pomenej. Stále som síce bol odkázaný na preväzy trikrát do týždňa kde mi do rany dávali striebro ale aspoň to bolo prijateľnejšie a aj sedieť som už mohol. Od mája mi do rany dávali med a začal som chodiť k imunoalergológovi pre injekcie na posilnenie imunity (Polyoxidonium) a ten ma poslal na 7 ďalších vyšetrení po rôznych oddeleniach len aby zistil či niečo iné to neovplyvňuje (hojenie rany). Teraz je polka novembra, mokvanie je minimálne, na preväzy chodím už len raz do týždňa, za tú dobu som zjedol asi 7 balení rôznych antibiotík, minul asi 5 fľašiek Stafalu (kvapky do rany proti Stafylokokovi), minul obrovské množstvo vaty, štvorcov, kúpal sa v mnohých baleniach harmančeku, repíku a morskej soli, aplikoval niekoľko balení striebra či medu, načakal sa mnoho hodín u lekára (priemer je niekde okolo 1 až 1,5 hodiny ale občas aj 3-4 hodiny), ale stále nestrácame nájdej a ideme ďalej. Mnoho som sa naučil vďaka tej rane a od ľudí na internete, skúšal rôzne typy (ležať s holým zadkom - veľmi účinné tak aspoň hodinu denne, kúpanie sa v rôznych veciach - nie veľmi účinné ale hygiena je povinná!!! stačí vám však aj čistá voda), naučil robiť preväzy svoju priateľku aj mamu (vďaka tomu nemusím chodiť každý deň do nemocnice). Prajem veľa šťastia všetkým a držím vám palce, viem čím si prechádzate. Nemajte strach z operácie a choďte na ňu! Ak sa to bude dlho hojiť ako mne tak vyskúšajte aj iných lekárov (imunoalergológa, hematológa, plastického chirurga - ak to bude možné pomôže vám vyplniť ranu).
-
Datum: 14.11.2017
Titulek: Niečo z mojej skúsenosti.